Život vo dvojici

Podeľte sa

O psoch sa traduje už dávno, že sú najlepšími priateľmi človeka. Čo presne však znamenajú pre svoje okolie? Prinášame odpovede ich majiteľov a vychovávateľov.

Očami vychovávateľov

„Mám rada citát: „Ľudia chcú psov vlastniť, hovoria si, že sú ich majiteľmi a že im patria. V skutočnosti im nedochádza, že im je dovolené na ceste životom ich len sprevádzať a učiť sa od nich.“
Život so psom je ako život so zrkadlom. Stačí so šteniatkom stráviť pár chvíľ a hneď začne odrážať vaše vnútro. Bez servítok, bez pretvárky či hanby. Liffi je môj druhý psík vo výchove, je úplne iná ako prvý chlapec Jakim. Je fascinujúce stretávať sa s rôznymi psími osobnosťami, učiť sa od nich o samom sebe. Mať spätnú väzbu o všetkých vašich dobrých, ale i zlých vlastnostiach. Presne to mi umožňuje táto dobrovoľnícka činnosť.
Odchod psa je to najsmutnejšie a zároveň najšťastnejšie obdobie, ktoré som kedy zažila. Pocit, že odo mňa odchádza pes, ktorý sa pri mne veľa naučil a s ktorým sme veľa prežili, je neopísateľne smutný. Avšak vedomie toho, že odchádza pomáhať nevidiacemu človeku dostať sa na miesta, kam vždy chcel ísť a vnesie mu do života svetlo, vyváži všetky slzy smútku a nahradia ich slzy dojatia a hrdosti. Som hrdá, tak na psov ako aj na seba. Na to, že som dokázala potlačiť v sebe prirodzenú sebeckosť, potrebu psov „vlastniť“ a vydala sa na cestu výchovy vodiacich psov.“ (Eva)

„Mám dve deti, ktoré vždy túžili po zvieratku. Rybičiek sa nemohli dotknúť, škrečky boli malé. Ale taký pes, to by bolo niečo. Prehovárali ma veľmi dlho. Ja som si však za nič na svete nevedela predstaviť, že by sme si kúpili psa a navyše do bytu. Nechcela som sa zaviazať na 12-15 rokov ďalšej živej bytosti. Možnosť vziať si domov šteniatko len na jeden rok v sebe skĺbila všetko dokopy.
Príchodom šteniatka do našej rodiny sa zmenilo veľa. Pribudli povinnosti, venčenie, učenie, tréning, socializácia, prechádzky, prebdené noci, …, ale aj krásne chvíle pri hre so psom, maznanie, radosť, nové zážitky, nové skúsenosti, viac cestovania MHD, veľa veselých chvíľ.
Deti trávili každý deň za každého počasia pravidelne aspoň jednu hodinu vonku na čerstvom vzduchu a nenudili sa pri tom. Ja som mala 24-hodinovú spoločnosť a konečne pravidelný denný pohyb.
Manžel viac pomáhal doma – vysával každý deň :). A okrem tohto všetkého sme aj zistili, čo je to bezpodmienečná láska.“ (Petra)

„Počas výchovy budúcich vodiacich psov zažijeme so ženou veľmi veľa veselých, niekedy až komických situácií. Raz, keď mala Julka asi 3 mesiace, som jej išiel pripravovať obed. Ako každý labrador, aj ona sa na jedlo veľmi tešila a sledovala ma so spýtavým výrazom v očiach „kedy to už bude?!“. Po celú dobu prípravy sedela pekne poslušne vedľa mňa. Keď už bolo všetko hotové, pozrel som sa na miesto, kde bola celú dobu – zívalo prázdnotou. Nikde som ju nevidel.
Prehľadal som celý byt, všetky zákutia, kam by sa mohla schovať, aj či sa neotvorili dvere na byte, balkón… Pozeral som naozaj úplne všade – Julky však nebolo.
Vrátil som sa do kuchyne a vtom mi zrak padol na otvorenú práčku, z ktorej vykúkala Julka s nezmeneným spýtavým pohľadom „no kedy to už bude?!“. Začal som sa veľmi smiať a napadla mi parafráza jednej známej vety – „To nevymyslíš. Aj o tom je výchova budúcich vodiacich psov.““ (Radoslav)

Chcete sa tiež stať vychovávateľom? Vyplňte tento formulár a dohodneme si s Vami osobné stretnutnie.

Očami majiteľov

Čo pre Vás znamená vodiaci pes?

„Sústredím sa iba na môjho vodiaceho psíka. Je to môj živý pomocník. Aj napriek tomu, že podľa zákona sa považuje za kompenzačnú pomôcku, vysoko prevyšuje tento status. Musím povedať, že s ostatnými „hovoriacimi“ pomôckami, t.j. mobil, PC, kuchynská váha a pod. sa neustále vadím. Stále sa vyskytne nejaký problém a zasekne sa mi na chvíľku. U psíka je to iné. Aj keď spraví nejaký kiks, neberiem to tak, no platí to aj opačne, keď sa ja pomýlim alebo spravím chybu, vie mi s láskou odpustiť. V neposlednom rade je to člen rodiny, má svoje miesto doma a iného by som nechcel.“ (Tomáš)

„Vodiaci pes je pre mňa nie len kamošom a výborným spoločníkom, ale aj mojimi ďalšími očami.“ (Michal)

„Okrem zrakového postihu mám aj iné zdravotné problémy a som často sám. Preto vodiaci pes pre mňa nie sú iba oči, ktoré ma vedú kam potrebujem bez zbytočných otázok, ani len pomocníka, ktorý mi podáva a nosí rôzne stratené predmety. Je to pre mňa aj každodenný spoločník, „bútľavá vŕba“, no samozrejme tiež pocit obrovskej zodpovednosti za veľmi blízkeho člena rodiny. Potrebujeme sa navzájom.“ (Emil)

V čom Vám vodiaci pes zmenil život?

„Musím povedať, že sa viem dobre orientovať aj bez vodiaceho psíka. Na druhej strane, pohyb s Imom je pre mňa bezpečnejší, čistejší a mam aspoň spoločnosť na cestách. Čistejší znamená, že mi Imo obchádza kanály, mláky a podobne a tým sa vyhnem nepríjemnému zašpineniu šiat. Vodiaci psík mení postoj verejnosti voči majiteľovi v drvivej väčšine pozitívne. Ľudia bez postihnutia nevedia komunikovať s nevidiacimi ( ma to čo dočinenia aj s absenciou zrakového kontaktu), a tak radšej sa vyhýbajú kontaktu s nevidiacimi. Ak ma nevidiaci vodiaceho psíka, okoloidúci vedia nadviazať kontakt s nevidiacim prostredníctvom psíka. Nie je to iné ani u mňa. Ja som dosť komunikatívny, číže sa stáva, že nestíham isť tam, kam potrebujem, pretože ma nejaký človek zastaví, začneme sa rozprávať. Tak isto mi pochváli psíka – „Akého krásneho psíka mate.“ Toto mi trochu prekáža, nikto nepochváli mňa, aký som ja krásny 😀 Ale nie, to je žart 🙂
Mat vodiaceho psa znamená, že človek začne mat viacej pohybu, rozširuje si sieť kontaktov, napríklad stretáva sa s psíčkarmi a debatujú o niečom. Doteraz som nepoznal veľmi dobre ľudí v mojom okolí. Odkedy chodím venčiť Imra, zdravia sa mi aj psičkári, veľakrát si psíkovia pobehajú, my zatiaľ stihneme prebrať asi 5 tém a hneď som o niečo múdrejší.
Nakoniec by som Vám odporučil dať ešte jednu otázku – v čom zmenil vodiaci pes vaše okolie? Nie som prvý nevidiaci, ktorý „musí“ vychovávať nedisciplinovaných psičkárov, ktorí nechávajú po psovi exkrementy. Ja ich zbieram, nech ich zbierajú aj ostatní. Už sa mi viackrát stalo, že druhý človek upozornil psíčkara, aby „to“ zdvihol, že „keď to dokáže ten nevidiaci, tak tebe to nemá čo robiť problémy.“. To je len jeden aspekt. Možno by som zdôraznil to, že verejnosť si uvedomí, že ak sa vie o psa postarať nevidiaci, postará sa aj sám o seba, číže je samostatný (do určitej miery). Je to dobra vizitka pre nevidiacich.“ (Tomáš)

„Konečne sa nemusím s obavou pozerať stále len pod nohy ale môžem si vychutnávať okolie aspoň v malej miere ale lepšie sa mi tak získavajú orientačné body. Môj život je omnoho pestrejší, veselší a plný nečakaných ale usmievavých situácii.“ (Michal)

„Stal sa zo mňa iný človek. Som pokojnejší, vyrovnanejší. Niekoľkokrát ma „postavil na nohy“, prinútil ma chodiť na prechádzky v každom počasí a teda ľahšie a „zdravšie“ prekonávam svoje zdravotné problémy. Ako špeciálny pes mi dal krídla, oslobodil môj pohyb od nutnej ľudskej spoločnosti. Už nemusím čakať na iného človeka a prosiť, či bude mať čas odprevadiť ma na potrebné miesto. Pomocou vodiaceho psa oveľa ľahšie nadväzujem kontakty, spoznávam iných ľudí, pociťujem úplnú voľnosť.“ (Emil)